Peter Forgáč
(25.10.1924 – 8.3.1983)
Dňa 25.10.1924 sa v Orovnici, v roľníckej rodine Martina Forgáča a Barbory, rodenej Loveckej, narodil syn Peter.
V rokoch 1937-45 študoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach, 1945-50 na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V roku 1952 získal akademický titul RNDr. V rokoch 1947-56 (teda ešte ako študent) pracoval ako letecký meteorológ v Štátnom hydrologickom a meteorologickom ústave, 1956-69 zástupca vedúceho synoptickej a leteckej služby, súčasne vedúci odboru leteckej meteorológie, od roku 1969 vedúci Ústavu synoptickej meteorológie v Hydrometeorologickom ústave v Bratislave.
Vo výskume sa sprvu zameral na leteckú, potom synoptickú meteorológiu. Spolupracoval s viacerými inštitúciami. Bol autorom a spoluatorom odborných a popularizačných prác, prispieval do odborných časopisov a novín, spolupracoval s rozhlasom i televíziou na relácii „Aké bude počasie?“.
Zomrel 8.3.1983 v Bratislave.
Ján Šutka
(11.9.1930 – 10.8.2014)
Don Ján Šutka sa narodil 11. septembra 1930 v Orovnici.Už od detstva v ňom žila túžba po misiách. Rozhodol sa stať sa saleziánom, svoje prvé sľuby zložil 16. augusta 1949. Jeho počiatočná formácia bola brutálnym zásahom v noci 13. apríla 1950 narušená. Ako seminarista bol, spolu s ostatnými rehoľníkmi, internovaný v Podolínci. Odtiaľ sa mu podarilo ujsť a tajne prekročiť hranice do Rakúska a následne emigrovať do Talianska.
V tom čase, 6. júla 1950, zložila svoje rehoľné sľuby ako sestra saleziánka aj jeho rodná sestra Vilma.Ján Šutka v Taliansku potom napísal žiadosť o odchod do misií a určili ho do Ekvádora. Prišiel tam roku 1953. Tri roky (1954-1956) pôsobil ako asistent na misii v oblasti Méndez-Cuchanza. Teológiu študoval v kolumbijskej Bogote v rokoch 1957-1960 a tam bol aj vysvätený za kňaza 28. októbra 1960. Desať ďalších rokov pôsobil v Sucúaa. Počas toho obdobia založil Federáciu Šuarov. V roku 1972 rozbehol projekt diaľkových škôl cez rádio a o tri roky založil záchrannú leteckú službu pre Šuarov.Postavil sa na ochranu tohto utláčaného a prenasledovaného kmeňa. Namáhavou prácou sa mu podarilo odstraňovať analfabetizmus, vybudovať sieť základných a neskôr aj stredných škôl, zriadil 4 nemocnice a poslednou iniciatívou bola pozemková reforma na získanie pôvodnej pôdy pre Indiánov.
V rokoch 1985-1989 bol direktorom misie Méndez-Cuchanza. V roku 1989 bol menovaný za predstaviteľa saleziánskych šuarských misií pri ekvádorskej vláde. V nasledovných rokoch až do 1995 pôsobil v Quito okrem iného aj ako provinciálny radca. Ďalších päť rokov pracoval v Macas ako direktor misie, až do jubilejného roku 2000, kedy sa stal predstaveným saleziánskej komunity a farárom v meste Macas. V roku 2003 bol menový za direktora saleziánskej komunity v meste Limón. Potom pracoval ešte vo farnosti Panny Márie Pomocnice kresťanov v Cuenca. Napokon sa presunul do Macas, kde žil v komunite až do svojej smrti.Don Jána Šutka zomrel 10.8.2014 vo veku 84 rokov bez jedného mesiaca. Ako salezián zasvätený Bohu prežil bez piatich dní 65 rokov, kňazom bol 53 rokov. Od svojej kňazskej vysviacky bol pravidelným spovedníkom dnes už blahoslavenej misionárky sestry saleziánky Márie Troncattiovej. Spovedával ju až do jej smrti roku 1969.Don Šutka vydal samizdatovú publikáciu „Spomienky misionára.“ Počas svojho života sprostredkoval výstavbu 120 kaplniek ,13 kostolov a 6 mariánskych sôch.Miestom uloženia telesných ostatkov dona Šutku sa stala Catedralde la Purísima v Macas.Vo svojich spomienka uviedol vetu, ktorou sa preslávil medzi „svojimi“ Šuarmi :
„Keď som ako mladý misionár prišiel medzi domorodcov, statný, svalnatý Šuar sa ma spýtal: Zomrieš tu? A ja som mu odpovedal: Tu pracujem. Tu žijem. Tu aj zomriem.“